Slovenské vodné pólistky sa neprebojovali na tohtoročný júlový európsky šampionát do španielskej Barcelony. Naše dievčatá najprv doma nezvládli záver zápasu s Tureckom, keď ešte štyri minúty pred koncom viedli o tri góly, ale napokon iba remizovali 11:11. Po tejto remíze nedokázali po tuhom boji a najtesnejšej jednogólovej prehre 9:10 uspieť ani v odvete v Turecku.
Postup však veru mali na dosah. Do poslednej štvrtiny odvetného duelu Slovenky vstupovali ešte za stavu 8:7 v ich prospech. Tri minúty pred koncom Turkyne vyrovnali na 9:9 a 48 sekúnd pred koncom vďaka premenenému pokutovému hodu ich najlepšej strelkyne Kusovej strelili víťazný gól, ktorý ich napokon poslal na majstrovstvá Európy.
„Škoda, že sme nezvíťazili už v tom prvom domácom zápase, mali sme na to. Aj napriek remíze sme cestovali na odvetu s tým, že dáme do toho sto percent. Dlho sme boli v hre, do poslednej štvrtiny sme išli za stavu 8:7 v náš prospech. Za stavu 9:9 sme v samom závere odvety mali výhodu presilovky, spoluhráčka Daniela Kátlovská dokonca dala gól, ale rozhodcovia ešte predtým odpískali faul súperiek a vrátili nám loptu. My sme ju vzápätí stratili, do útoku išli Turkyne a arbitri im pridelili výhodu pokutového hodu 48 sekúnd pred koncom zápasu. Namiesto 10:9 v náš prospech to bolo 9:10 v náš neprospech po góle hráčky Kusovej, ktorá nám dala v dvoch dueloch 13 z 21 gólov Turecka. Z poslednej akcie sa nám už vyrovnať nepodarilo. Po prípadnej remíze by nasledoval rozstrel zo značky päťmetrového hodu, teraz už o tom ale môžeme len teoretizovať…“ rozhovorila sa brankárka ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto Janka Bružeňáková, ktorá patrí medzi opory slovenskej ženskej reprezentácie. Okrem nej mal náš klub hráčske zastúpenie v národnom tíme v tomto dvojzápase aj vďaka Anastasiji Halockej a Barbore Rusznákovej.
Už vás to všetko prebolelo? – pokračovali sme v rozhovore s Jankou Bružeňákovou.„S odstupom času trochu aj áno, ale stále je tam smútok, že sa nám nepodarilo postúpiť. Do oboch barážových duelov sme dali všetko, žiaľ, nevyšlo nám to. Vnútorne stále cítime, že sme v tých dvoch zápasoch boli lepšie. Len slabou útechou bola pre nás napríklad pochvala od tureckého trénera.“
Boli v tíme aj slzy a plač po smoliarskom vyvrcholení baráže?„Boli. Najmä my staršie hráčky na čele s kapitánkou Zuzana Hýroššovou sme to niesli ťažšie, že sme si nesplnili vodnopólový sen o účasti na majstrovstvách Európy.“
Janka, máte 20 rokov a patríte medzi staršie hráčky slovenskej ženskej reprezentácie. Nie je to zvláštne konštatovanie?„Bohužiaľ, je to tak. Máme v tíme veľa tínedžeriek, najmladšia hráčka mala dokonca 14 rokov. Naše družstvo je naozaj mladé.“
V Košiciach ste boli v bránke od začiatku až do konca. Odchytali ste aj celý odvetný zápas v Turecku?„V domácom zápase v Košiciach som bola v bránke po celý čas. V odvete ma tréner vystriedal na začiatku tretej štvrtiny, keď som dostala dva rýchle góly po sebe a súperky sa dostali do vedenia.“
Vašu pravačku zdobila nedávno dlaha. Už je všetko v poriadku?„Zranila som sa na tréningu, mala som narazené zápästie. Stalo sa mi to ešte pred prvým zápasom proti Turecku. Najprv to nebolo nič vážne, chytala som aj napriek menším bolestiam, ale napokon sa to dostalo až do takého štádia, že som mala v zápästí aj natrhnuté šľachy. Dostala som na týždeň dlahu, potom som mala ruku fixovanú ortézou a do zápasov som si ju tejpovala. Počas zápasov mi to problém nerobilo, sústredila som sa na hru a určite mi pomohol aj zápasový adrenalín. Teraz už je to, našťastie, preliečené.“
Ako vás to obmedzovalo v športovom a súkromnom živote?„Dalo sa to zvládnuť, aj keď to nebolo úplne jednoduché. Najväčšie problémy som mala s rozohrávkou lopty na spoluhráčky, s otejpovanou rukou mi chýbalo viac citu. V bežnom živote som pár dní pravú ruku nemohla nijako používať, takže ma to obmedzovalo vo všetkom, cha, cha.“
Prejdime k nášmu klubu. Dievčenské tímy ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto už vedie nový tréner Róbert Kaid starší, ktorý nahradil v tejto funkcii Cinziu Ragusovú. Tá sa rozhodla na konci februára ukončiť dlhoročné úspešné pôsobenie v našom klube z rodinných dôvodov. Čo na to hovoríte?
„Rešpektujem jej rozhodnutie. Mala na to vážny dôvod, aj keď to bol pre nás hráčky šok. Je to ešte čerstvé a bolestivé. Cinzia mi dala veľa, najmä jej ďakujem, že som sa dostala až do slovenskej reprezentácie. Jej úlohy a povinnosti v našom klube prevzal skúsený Róbert Kaid starší. Sme s týmto riešením všetky spokojné, je to veľmi dobrý tréner, môže nás dosť naučiť.“
V tejto sezóne náš klub nepostavil ženské seniorské družstvo. Na čo si trúfate v ligovej súťaži s naším juniorským tímom, s ktorým odohráte tento víkend v Mestskej krytej plavárni-Dragons aré
ne tri zápasy (v sobotu 17. marca o 8.30 h proti Vrútkam a poobede o 16. hodine košické derby s Olympiou, v nedeľu 18. marca od 9.30 h proti Piešťanom)? Máme šancu aj na majstrovský titul?„Šanca je stále, stať sa môže hocičo. Máme za sebou len jedno kolo v juniorskej lige, viac ukáže aj tento víkend. Inak, je to moja posledná sezóna v juniorskej vekovej kategórii. Necháme sa prekvapiť, ako to dopadne. Najväčším orieškom budú naše košické rivalky z Olympie. V ženskej kategórii v tejto sezóne hosťujem spolu s ďalšími štyrmi spoluhráčkami v Piešťanoch.“
Posledná otázka. Prečo ste si vlastne vybrali vodné pólo a čomu sa popri tomto športe momentálne pracovne venujete?„Najprv som sa v detstve venovala tancu, ale potom som chcela zmenu. Môj otec mi povedal, že má kamaráta, ktorý je vodnopólovým trénerom, začala som ešte v detskom veku a chytilo ma to. V súčasnosti popri vodnom póle brigádujem ako plavčíčka a po prerušení štúdia na Prešovskej univerzite v odbore telesná výchova-angličtina začnem od septembra na UPJŠ v Košiciach študovať v odbore šport a rekreácia. Nebude jednoduché skĺbiť vysokoškolské štúdium so športom, ale pokúsim sa o to.“
